Prázdnota

Sledujem sa ako strácam silu,

či aj tú malú vôľu.

Aj keď bez síl bojujem,

verím, že všetky prekážky zvládnem.

Niekedy to už nejde,

bojím sa, že to moje <3 nezvládne.

Že zas padne do rúk odkiaľ nevíde,

ostane slabé a také bezmocné.

Strach z očí mi uniká,

nenávisť v nich vzniká.

Utápa ich len voda slaná v bolesti,

máčajú sa vo vlastnej zlosti.

Neviem ako láska chutí,

jediné čo cítim je bolesť, úzkosť a zlosť.

Stále sa hľadám dokým moja duša smúti,

chce nájsť v prázdnote plameň horieť.

Čaká na signál čo ukáže smer,

alebo odfúkne ma vietor dakam na protismer.

Nenechaj nech pociťujem len hnev,

verím, že niekde vnútri som silný lev.

Stačí len malá kvapka nádeje.

na chvíľočku pocítiť aké je byť zas slobodný.

Nedovoľ aby ma ovládli zmyje,

bože, nebuď ku mne taký naničhodný.

Ukáž mi moju mapu života,

bude moja púť ešte radostná?

Potrebujem aby si bol moja istota,

moja posledná hviezda bolestná.

Nikdy som necítila aké to je byť šťastná,

či len úprimne sa usmiať.

Chcem len pocítiť, aké je byť niekde vítaná,

a z úprimnosti sa zasmiať.

Neviem, či žiadam od života veľa,

ale pocítiť to by bola pre mňa krásna chvíľa.

Už nieje čo dodať do môjho života,

hovorím je to zatiaľ jedna veľká prázdnota.