Odpúštam ti

Prechádzam temnou ulicou,

som očarená tou krasnou nocou.

Pršal mi dážď na pery,

mala som v tebe toľko dvôvery.

Všetky myšlienky si mi v ten deň vzal,

a prvý bozk si mi na pery dal.

Všetko si to chel držať v tajnosti,

chcela som vybuchnúť, všetko vo mne ústi.

Bol si to ty bol si premňa výhra,

neskôr som pochopila, bola to len hra.

Ľúbim ťa, a ty to dobre vieš,

zaspávam s pocitom, kedý do môjho sna prenikneš.

Slzi mi po tváry už pár krát stiekli,

no teraz svetlo vyšlo po dlhéj dobe z tmavej diery.

Bála som sa a bojím či to nieje zbytočné,

myslím, že do toho znova spadnem, už neutečiem.

Strách preniká cez dekolt k mojmu srdcu,

daj mi silu prekonať to a zabudnúť.

Bolo to ako kebý si mi sypaľ solľ do rán,

traz chcem len vstať a silu opäť nadobudnúť.

Ja skúsim znova stať pevne na nohách,

moje srdce lámať v tvojích rukách.

Stačí len povedať, počúvam tie slova zamlčané,

stačí len prejsť, keď k mojmu srdcu dvere si otvorené.

Najvädší strach mám zopakovaných chýb,

až teraz keď ozývaš sa, cítim musím ti odpustiť.

Viem, bude to najväčšia chýba, ktorú urobím,

tak zabudnime na minulosť a slzy konečne opustím.

Prečo si tak nemí, prečo sa neosmelíš,

city predomnou dlho neukazoval si.

Moje srdce toľko trpelo, jazvy na nom ostali,

nič to už neovplivný, máš šancu odpúštam ti.