Lucka

Každý deň spolu,

dni,hodiny  s tebou ako z rozprávky.

Mali sme spoločné šťastie aj smolu,

hnev,plač naše spontánne skutky.

Mali sme rovnakú pieseň a melódiu, 

bezchybnú symfóniu.

naše nedostatky sme si navzájom doplňovali. 

rovnaké správanie sme dokonca aj mali.

Naša stredná,vysoká,

cez leto brigáda.

Bola to sladká predstava,

v strede sna prišla priehrada.

Kráčali sme bok po boku,

aj keď cesta bola úzka a strmá.

Chceli zničiť našu rozprávku,

v polke sme zistili, že prichádza cesta neznáma.

 Prišiel nový deň,

nedorozumenie zničilo náš sen.

Rozdelili sa naše cesty,

a krásnu predstavu budúcnosti.

Chceli nás zničiť,

bohužiaľ sa im to podarilo.

mali sme sľub, že to nesmieme nikdy dovoliť,

ich závisť bola silnejšia a všetko sa pokazilo.

Všetko sa skončilo,

naša spoločná minulosť zasadla prachom.

Spomínajme na to čo z nás ostalo,

 zbohom.