Články za rok 2013

Posledných pár týždňov nechápem čo sa somnou deje. Neviem už ako sa cítim,na neznámu tvár v zrkadle hľadím.Mám strach, že som sa od teba zamilovala beznádejne, Potrebujem len svetielko nádeje. Celý článok ›

Každý si ráno vkladá masku na tvár a klame ľudí okolo seba, aby si nikto nevšimol, že sa niečo deje a ten čo povie, že to tak nieje tak klame... Sledujem sa ako strácam silu, či aj tú malú vôľu. Aj keď bez síl bojujem, verím, že všetky prekážky zvládnem. Niekedy to už nejde, bojím sa, že to moje <3 nezvládne. Že zas padne do rúk odkiaľ nevíde, ostane slabé a také bezmocné. Strach z očí mi uniká, nenávisť v nich vzniká. Utápa ich len voda slaná v bolesti, máčajú sa vo vlastnej zlosti. Neviem ako láska chutí, jediné čo cítim je bolesť, úzkosť a zlosť. Stále sa hľadám dokým moja duša smúti, chce nájsť v prázdnote plameň horieť. Čaká na signál čo ukáže smer, alebo odfúkne ma vietor dakam na protismer. Nenechaj nech pociťujem len hnev, verím, že niekde vnútri som silný lev. Stačí len malá kvapka nádeje. na chvíľočku pocítiť aké je byť zas slobodný. Nedovoľ aby ma ovládli zmyje, bože, nebuď ku mne taký naničhodný. Ukáž mi moju mapu života, bude moja púť ešte radostná? Potrebujem aby si bol moja istota, moja posledná hviezda bolestná. Nikdy som necítila aké to je byť šťastná, či len úprimne sa usmiať. Chcem len pocítiť, aké je byť niekde vítaná, a z úprimnosti sa zasmiať. Neviem, či žiadam od života veľa, ale pocítiť to by bola pre mňa krásna chvíľa. Už nieje čo dodať do môjho života, hovorím je to zatiaľ jedna veľká prázdnota. Celý článok ›

Ukážte, kto naozaj ste a potom odchádzajte zo cťou ako víťaz :))) Každý deň sa sama seba pýtam čo som zač ? Odkiaľ som došla ? Prečo žijem v takejto rodine ? Prečo mám takúto farbu pleti či vlasov ? Každý, dňom sa hľadám. Chcem objaviť prečo ja mám takýto ťažký život. Či je chyba vo mne alebo v ostatný ? Nebudem hádzať vinu na nich ale ani na seba. Nerozumiem samej sebe. Nerozumiem nikomu. Nikdy som nič poriadne nevedela. Vždy som bola tá, ktorou si všetci robili čo chceli. Jeden deň milá zlatá na druhý deň tá špina. Nechápem rozmýšľanie niektorých ľudí. Cítim sa byť iná ako sú oni. Veľakrát som nechápala rozhodnutie môjho okolia a už vôbec nie moje. Neviem ovládať svoje nervy. Málo kedy ich udržím na úzde aby som nevybuchla a nepovedala aj to čo nechcem. Ale niekedy to už nešlo. ĽUTUJEM TOHO! Ale proste osud to tak zariadil nič sa nedeje v náhode všetko má svoj význam. Aj to, že som možno teba stratila. Veľakrát som sa chovala, ako malé dieťa bez rozumu. Tým, že ma človek raz sklame a zmení sa moje správanie k nemu zato nemôžem som takto na to zvyknutá. Nepáči sa mi aj to, že keď si poviem svoj názor tak tí moji tzv. “kamaráti” buď sa mi otočia chrbtom alebo sa začnú hrať na mojich kamarátov a za chrbtom ma ohovárajú. Raz mi do ucha došla otázka “ myslíš si, že má pravých kamarátov?” Ja som sa usmiala :) a v tej chvíli mi každý jeden môj “kamarát” prešiel mysľou a som sa zamyslela na rozličnými ľuďmi a v tej chvíli som sa ne dotyčného človeka pozrela a v duchu si povedala “hrabe ti?” ale jediné čo som dokázala vydať bolo “ čo ja viem” ale až po dlho dňovom premýšľania som zistila ja nemám naozajstného kamaráta. Každý z nich bol len chvíľkoví. Dokonca aj človek, ktorému som verila najviac ma sklamal. Neverila som, že maska človeka sa môže tak rýchlo zmeniť. Žeby tak rýchlo zmenil svoju masku na takú slizkú akú momentálne má ?! Nechápem... Neviem či som už náhodu svojho “pravého kamaráta/ku” minula alebo ma ešte len čaká :) Nechápala som ako si môžem z niekym tak rozumieť. Som tak komplikovaná, že som si myslela, že nenájdem niekoho kto mi bude rozumieť. Pár ľudí tu bolo, ale aj tí ma sklamali alebo som ja sklamala ich. Prednedávnom som sa postavila a povedala si dosť. Začala som na férovo hovoriť čo, ako ja chcem a čo sa mne páči alebo nie! Viete aká bola reakcia ? Pre mňa veľmi prekvapujúca :) Veľa ľudí to nezobralo najlepšie veľa ľudí to zobralo super, ale bola aj taká hŕstka ľudí čo ma poslali do ↔ ale ja som sa len usmiala a v duchu si povedala “ ty si bol/a pekný/á kamarát/ka” nezranilo ma to, už len preto lebo som zistila, že radšej budem mať pár kamarátov ako tisíc. Nechcem aby ma každý druhý už zdravil na ulici. Chcem byť z ľuďmi, ktorých mám rada, a ktorým verím. Už nechcem byť obklopená zlou spoločnosťou. Chcem byť konečne sama sebou, chcem odložiť tu masku, ktorá ma ťažila celé tie roky a chcem, byť taká, aká konečne som bez všetkých zábran. Chcem ukázať svoju naozajstnú tvár a prestať sa na niečo hrať. Už nechcem počuť “ ty si sa zmenila “ moji zlatý ja som sa nezmenila len som konečne začala byť tá, ktorú ste vy stále utláčali na vedľajšiu koľaj. Hovorte si čo chcete :) ale dokým nepoznáte mňa ako bez masky človeka tak ma vaše rečičky nezaujímajú :) Málo kto spoznal mňa v lepšej forme keď som si dala masku dole. Ale keď zistili, že som iná a keď som z kamarátmi som úplne iná tak si myslel len to zlé a to ma veľmi sklamalo. Ale takýto je život každý sa len na niečo hrá a snaží sa každému len vyhovieť aby ho ten dotyční človek neopustil. Priznávam aj ja som bola taká ale ja sa už manipulovať nenechám a prečo ? Lebo taký človek mi za to nestojí ;) Môj život sa zmenil a som na to pyšná :)  Celý článok ›

Najlepší učiteľ, ktorého som spoznala Celý článok ›

:) Každá z nás je v niečom iná,každá ma veľa nedostatkov,Každá je v niečom výnimočná,každá si chce splniť len tých pár snov.Každá sa raz sklamala,každá pocítila aké je to cítiť bolesť.Každá pomoc po nociach kričala,každá z nás to nevedela zniesť.Každá to už nechcela počuť a vidieť,každá sa v láske sklamala.Každá už nevládala rozprávať len tichučko sa chvieť.každá sa zdvihla a odpustila.Každá si musela uvedomiť čo je zlé a čo dobré,každá sa snažila ujsť z pekla.Každá už nechcela byť vo falošnej hre,každá je z nás šťastná lebo z hry utiekla. Každá sa schopila a prostredník ukázala,každá sa dnes konečne úprimne smeje.Každá si našla svoj cieľ a za ním utekala,každá v mojom srdci navždy je.  Celý článok ›

Život naozaj nieje fér a môže sa zmeniť z minúty na minútu! Jednou malou chybou, jedným zlým slovom sa môže všetko pokaziť! Najhoršie je na tom, že denno denne mám strach, že niekoho sklamem na kom mi záleží. Ale tento raz som sklamala samú seba a aj ľudí, ktorí mi verili a podporovali. :( Nedosiahla som to čo som chcela kvôli mojej hlúposti. Chcela som len na chvíľku zapadnúť do kolektívu, ktorý už sám bol dosť slabý. Kvôli malom "úlete" som si rozbúrala pyramídu, na ktorej som si veľmi dlho zakladala. Jeden človek mi raz povedal " si sprostá" nechcela som tomu ani trošku veriť, že som na tom až tak zle. Až teraz som si uvedomila áno, naozaj som sprosté malé dieťa. Nevedela som dlho na tie slová zabudnúť. Vryli sa mi veľmi hlboko do pamäti. Pochopila som, že každý jeden malí chybní krok môže všetko ale všetko pokaziť či je to škola,vzťah,práca alebo priatelia. Život naozaj nieje niekedy fér. Nabudúce si budem dávať veľký pozor čo spravím a ako sa rozhodnem. Už nechcem spraviť ďalšiu chybu. Aj keď viem že tých chýb v živote bude ešte veľa, ale nedovolím aby boli až tak závažné, aby takto ovplyvnili niečí život. Veľa by som chcela napraviť, ale niekedy to už ide veľmi ťažko. Boh dal niektorým viacej šťastia ako rozumu!  Celý článok ›

Celý život som musela bojovať, nemohla som to dopustiť a sa vzdať. Každý ráz sa nechať podvoliť, už som to nemohla dovoliť. Báť sa a nechať strach, aby zas ovládlo moje telo. Nechcela byť dotiahnutá do vašich hrách, prosila som aby sa to na chvíľu stoplo. Už som mala toho príliš, nezvládala som to, veď to vidíš. Ponižovaná a bitá, chcela som byť len na chvíľu skrytá. Bála som sa vlastného tieňa, v očiach strach a bieda. Niečo sa však zmenilo, môjmu osudu sa pri pošťastilo. Nečakane nastal prevrat, sama som nevedela, ako to mám hrať. Kocky boli padnuté, sama neviem či to bude zvládnuté. Bol to strašný risk, veril som len jednému a to bol zisk. Ďakujem ti Metty, pomohol si mi a už mi slnko svieti. Postavil si ma na nohy z pocítim si veriť, poradil si mi, ako do života vraziť. Na všetko nepodstatné kašlať, ako z úsmevom každé ráno vstávať. Nedopusť aby si každý s tebou robil čo chce, ty si človek a nie, žiadne vrece. Máš veľmi krehké city, každá bolesť sa do srdca vryje ti. Nezabúdaš, ale vieš odpustiť, mala by som keď vy ste to nechali dopustiť. Na ľudí čo si ťa nevážia treba zabudnúť, a do inej hry znova nepreniknúť. Nenechať sa urážať čo i len od najbližších, ver v to, že máš aj na lepších. Akceptujú tvoje chyby, nikto nemôže byť dokonalí bez chyby. Ukáž im čo stratili, že nie.si len jeden z obyčajných. Ukáž im čo zavrhli, že si jeden z pár výnimočných. Tí ktorím to vadí zamávaj, aby vedeli o čo prišli. Kľudne ich nechaj aby odišli, a na rozlúčku im úsmev dopraj. ;) Motto: Bolesť, ktorú cítiš dnes. Bude sila, ktorú pocítiš zajtra! By Metty !!! Celý článok ›

Každým dňom sa viac a viac bojím, že pri tvojom objatí sa skolím. Vyhýbam sa ti ako sa len dá, pri myšlienke na teba, zabudnúť sa nedá. Počujem tvoj hrubší hlas, bože, nedovoľ aby som sa zamilovala zas. Raz ťa uvidím a bojím sa, že stratím smer, budem zmätená s pocitom kde je sever. Snažím sa utiecť mojim pocitom, a tvojím chladným dotykom. Zbieha sa mi po chrbte mráz, keď pocity sa vracajú každý jeden ráz. Stále tajím, že niečo cítim, nedokážem to udržať keď ťa vidím. Pred všetkými to tajím, aby si mysleli, že už nič k tebe necítim. V tesnej kazajke som uzavretá, som tisícmi zámkami zamknutá. Som si zvykla na samotu, opustenú prázdnotu. Nemo kráčať, byť obkolesená falošnosťou, čo sa deje z dnešnou generáciou. Všetci sú, si neverní, zlí a neprajní. Odčleniť od tejto pochybnej spoločnosti, prestať sa manipulovať od tých zlých osobností. Všetko zmeniť, a sny si naplniť. Nové nadobudnúť, strach zo srdca odkopnúť. A navždy na zlé zabudnúť, do vpredu sa len pohnúť. ="center"> Celý článok ›

Každý z nás čelil rôznym rozhodnutiam. Denno denne sa stretávame z rôznymi možnosťami, ktoré nemusia byť práve najlepšie. Máme na výber z množstva možností- dať,nedať,dovoliť,nedovoliť,pripustiť či nepripustiť. ALE - zásadné ale... Niekedy sami nevieme či je lepšie počúvnuť rozum alebo srdce. Podľa mňa je hlavné to čo sme v tom danom okamihu chceli, ale najhoršie je na tom to, že je možné, že to neskôr začneme ľutovať. Keď to začneme ľutovať tak to znamená, že to tak nechceme len sme reagovali z horúcou hlavou. A čo nám v tej chvíli ostáva? Otázka čo si kladie z podobnými formami väčšina z nás. Buď napraviť chybu, ktorú sme spôsobili alebo veriť v správne rozhodnutie v tom momente. Nehovorím, že každé naše rozhodnutie je hneď správne. Stáva sa, že keď máme na výber medzi dvoma možnosťami väčšinou si vyberiem tu horšiu možnosť. (Teda mne sa to zatiaľ stalo, nikdy keď som mala na výber som si nevybrala tu lepšiu.) Vždy pri každom výbere je na výber dobrá možnosť alebo zlá ale stále záleží aj o náhode či osudu. Každý si môže svoju budúcnosť urobiť takú akú len chce, ale musí len byť na správnom čase na správnom mieste. Všetko je len o náhode a našich rozhodnutiach. Pozitívne myslenie dodáva pozitívnu budúcnosť. Keď myslíme pozitívne tak máme väčšiu šancu na správny výber. Podľa mňa vždy každým rozhodnutím sa dá zmeniť nie celá, ale čiastočne určite svoja budúcnosť. Každého jedného človeka čo sme si k sebe pustili nikdy, ale nikdy toho nemôžeme ľutovať. Prečo ? Lebo osud nám ho privial do života, ako vietor muchu do oka ;) Všetko sa deje kvôli niečomu, každé jedno rozhodnutie má svoj dôvod. Nikdy predsa nevieme čo nás čaká. Každým dňom sa odhaľuje naša budúcnosť je to temné slovo, ktorého sa obáva každý jeden z nás. Každý by chcel ju mať čo najdokonalejšiu podľa vlastných predstáv, ale niekedy to "hold" nejde. Väčšina ľudí nieje ani spokojná z prítomnosťou či sú to mladý alebo starý ľudia. Nemôžeme za to v akom spoločenstve sme sa narodili. Nikdy nevieme, ktorý z nás je psychicky týraní,šikanovaní,bytí. Z vlastnej skúsenosti viem, že naši rovesníci si nedokážu sami všimnúť keď sa niečo deje. (Česť výnimkám.) Našli sa aj tí, ktorí pocítili, že sa niečo deje a snažili sa pomôcť. Čo som bola v šoku všimol si to aj chalan o pár rokov starší, s ktorím si len píšem pár týždňov, ako človek, ktorí ma pozná už tých pár rokov. Z hrbí "kamarátov" si moju horšiu chvíľu v živote všimli len 4 ľudia?! To svedčí o tom, že aspoň vidieť komu naozaj patrí slovo kamarát. Zistila som aspoň, ktorých ľudí mi do života osud privial a, ktorých mi v živote navždy aj nechá :) Ale predstava, že bez niektorých rozhodnutí by som nespoznala tých 4 ľudí, od ktorých pociťujem, že mi do života patria je zlá :) "Veľkým tajomstvom úspechu v živote človeka je byť pripravený, keď sa naskytne príležitosť" Benjamin Disareli  Celý článok ›

Veľa krát ľudia spravia chyby, ktoré neskôr oľutujú. Mrzí ich to a chceli by to vrátiť späť. Podľa mňa nikdy nieje neskoro napraviť chyby, ktoré sme spravili no treba len chcieť. Keď viem, že tú chybu som spravila JA tak určite ju chcem napraviť!!!Vždy sa ma jeden chalan pýtal čo si o ňom myslím. Nikdy som nevedela odpovedať na jeho otázku. TERAZ UŽ VIEM... Si úžasný chalan, ktorého som si za pár dni obľúbila. Nikdy som si nemyslela, že nájdem človeka, s ktorím si budem až takto rozumieť.Písať si z niekym každý deň, každú hodinku a nezačať si po pár hodinách ísť na nervy je umenie. Až som tomu po chvíľke nedokázala veriť, že som našla človeka, ktorý je tak úžasný ako si ty. Rozumiem si s tebou viac ako z mojimi najlepšími kamarátmi. Dokážeš mi vyčariť úsmev na tvári keď som plakala. Až po tejto "hádke" som si uvedomila, že chcem aby si patril do môjho života a nie, len do prázdnej spomienky. Pochopím, že asi nenapravím to čo som spôsobila, ale chcem aby si vedel, že si ťa veľmi vážim, lebo na svete je veľmi málo úžasných ľudí ako si ty! Naozaj ma mrzí čo som spravila. Neviem, už ako inak ti dokázať, že ťa mám rada. Veď vieš nič dokopy neviem :) Prepáč, Pixi ! :(  Celý článok ›

Jediné čo chcem, je splniť si svoj sen. Je to ťažké ja viem, tak ma prosím nechaj len. Chcem lietať, byť voľná ako vták. Chcem plávať, a všetko nechať tak. Voľnosť je jediné čo chcem, spoznať iný svet. Je to ťažké ja to dobre viem, za skúšku nič nestratím. Možno iba svoj osud zmením, a navždy od vás odletím. Nové skúsenosti, robia nové osobnosti. Raz príde ten zlom, víde na povrch môj horší klon. Narazenie je problém každého, ponaučenie je vina svädomia mojho Tak nechaj ma, nech na hubu spadnem sama.Všetko má byť tak, ako jekaždý z nás raz možno dospeje.Každý si stým musí raz prejsť,je to novej cesty otvorenie.  Celý článok ›

Každý deň spolu, dni,hodiny  s tebou ako z rozprávky. Mali sme spoločné šťastie aj smolu, hnev,plač naše spontánne skutky. Mali sme rovnakú pieseň a melódiu, bezchybnú symfóniu.naše nedostatky sme si navzájom doplňovali. rovnaké správanie sme dokonca aj mali. Naša stredná,vysoká, cez leto brigáda. Bola to sladká predstava, v strede sna prišla priehrada. Kráčali sme bok po boku, aj keď cesta bola úzka a strmá. Chceli zničiť našu rozprávku, v polke sme zistili, že prichádza cesta neznáma.  Prišiel nový deň,nedorozumenie zničilo náš sen.Rozdelili sa naše cesty,a krásnu predstavu budúcnosti.Chceli nás zničiť,bohužiaľ sa im to podarilo.mali sme sľub, že to nesmieme nikdy dovoliť,ich závisť bola silnejšia a všetko sa pokazilo. Všetko sa skončilo, naša spoločná minulosť zasadla prachom. Spomínajme na to čo z nás ostalo,  zbohom. Celý článok ›

Je to cit ? Ako sa dá opísať lásku ? Je to intenzívny emociálny pocit náklonnosti k nejakej osobe. Lásku každý deň rozdávame ľudom okolo seba. Rodine,priateľom či partnerovi. Láska k určitej osobe je založená na silnej telesnej a duševnej príťažlivosti. Je to želanie byť s danou osobou spolu každú voľnú chvíľku. Sú rôzne druhy lásky opätovaná,neopätovaná, platonická či láska na prvý pohľad. Každý pamätá na tie šťastné dni keď sme sa nevedeli dočkať na svoju polovičku, ale aj na to aké to boli smutné preplakané večere kvôli rozchodu. Dokonca aj malé nedorozumenie dokáže zničiť aj veľkú lásku. Bojujte keď viete, že to ešte má z myseľ. Nevzdávajte sa niečoho čo milujete! Nikdy nieje neskoro napraviť chyby, ale predtým si to aspoň dvakrát premyslite, či vám to naozaj zato stojí. Človek čo naozaj miluje/ľúbi tak nevie opísať lásku k druhému človeku. Je to neopísateľný pocit. Sama neviem ako na túto tému reagovať, ale viem, že keď je človek zamilovaný tak je to najkrajší pocit na svete.  <3 Celý článok ›

Ja! Voľakedy mladá a bojazlivá. Bála som sa ukázať čo ma naozaj baví aká naozaj som. Stále som sa musela hrať na niečo, kým som nikdy nechcela byť. Namyslené dievča čo každý deň fajčilo cigarety pri škole cez týždeň sa opíjalo a balila každého druhého chlapca. Končím 9.ročník na základnej škole a mám veľa problémov kvôli správaniu hrozí mi dvojka či trojka zo správania matka si myslí , že fajčím trávu a iné drogy, ako koks či pervitín. Všetko išlo dole vodou, dostala som sa na vysnívanú školu pre, ktorú som makala 3 roky. Všetko sa stratilo len preto lebo som chcela zapadnúť. Až keď je neskoro som si uvedomila, že to nemalo cenu. Aj keď som chcela silou mocou zapadnúť po čase ako ma tá "partia" stiahla na zlé chodníčky radšej by som bola neviditeľná,ako predtým. Nechcela som taká byť. Otočila som sa chrbtom ľudom, ktorý tu boli vždy pri mne, mrzí ma to. Chcem sa zmeniť vrátiť sa na stará dobré chodníčky kde som si mohla robiť to čo som konečne chcela ja a nie ostatný. Chcela som byť zase dobré dievča. Čaká ma cca mesiac a pól v škole. Dala som si úlohu dokázať im, že stále som to dievča, ktoré mali NORMÁLNY ľudia radi. Aj keď sa budem musieť postaviť všetkým naokolo. Nikdy nieje dobre sa vzdávať. Veľa vecí môžete zmeniť no treba len chcieť. Stanovte si určité ciele, ktoré by ste chceli za určitý čas splniť. Keď sa vám to podarí tak môžete byť na seba hrdý a naopak ak nie, tak sa hlavne nevzdávajte pokračujete a myslite pozitívne. Pozitívne myslenie vám prináša pozitívny život. Všetko sa vám bude zdať ako z rozprávky len nikdy netreba zabúdať, že vždy sa vám splní každý sen aj keby to trvalo deň,týždeň, či roky. Celý článok ›

Prechádzam temnou ulicou, som očarená tou krasnou nocou. Pršal mi dážď na pery, mala som v tebe toľko dvôvery. Všetky myšlienky si mi v ten deň vzal, a prvý bozk si mi na pery dal. Všetko si to chel držať v tajnosti, chcela som vybuchnúť, všetko vo mne ústi. Bol si to ty bol si premňa výhra, neskôr som pochopila, bola to len hra. Ľúbim ťa, a ty to dobre vieš, zaspávam s pocitom, kedý do môjho sna prenikneš. Slzi mi po tváry už pár krát stiekli, no teraz svetlo vyšlo po dlhéj dobe z tmavej diery. Bála som sa a bojím či to nieje zbytočné, myslím, že do toho znova spadnem, už neutečiem. Strách preniká cez dekolt k mojmu srdcu, daj mi silu prekonať to a zabudnúť. Bolo to ako kebý si mi sypaľ solľ do rán, traz chcem len vstať a silu opäť nadobudnúť. Ja skúsim znova stať pevne na nohách, moje srdce lámať v tvojích rukách. Stačí len povedať, počúvam tie slova zamlčané, stačí len prejsť, keď k mojmu srdcu dvere si otvorené. Najvädší strach mám zopakovaných chýb, až teraz keď ozývaš sa, cítim musím ti odpustiť. Viem, bude to najväčšia chýba, ktorú urobím, tak zabudnime na minulosť a slzy konečne opustím. Prečo si tak nemí, prečo sa neosmelíš, city predomnou dlho neukazoval si. Moje srdce toľko trpelo, jazvy na nom ostali, nič to už neovplivný, máš šancu odpúštam ti. Celý článok ›